Preštepenie révy na čiernu hlavu (do koreňového krčka)
Napsal: 06 kvě 2016, 10:06Použil som metódu jarného preštepenia.
Dopátral som sa k tomu, že najvhodnejší termín začína vtedy, keď réva začína pučať a už už bude na očkách vidno aj zeleň.
Deň pred štepením som namočil drevité rezky do vlažného roztoku obsahujúceho humínový prípravok Dar zeme (možno použit aj alternatívne humínové prípravky) a pridal som malilinko gelového zakoreňovacieho stimulátora a dažďovú vodu. Ak nie sú dostupné tieto prípravky, dá sa použiť aj lyžička kvetového medu.
Ráno som odhrabal kmienik viniča, do ktorého som šiel štepiť (odroda Džovanni) až po koreňový krčok. Odrezal som kmienik pod úrovňou zeme pílou s tzv. žraločími zubmi, lebo má hladký rez a ranu zahladil / začistil očkovacím nožom. Platí tu zásada, že každá rezná plocha musí byť ihneď po reze namočená do vody, alebo potretá vodou, lebo rezné plochy veľmi rýchlo osychajú / oxidujú na voľnom vzduchu.
Následne je treba do kmienika z hora kladivkom zatĺcť a potom vybrať napr starý kuchynský nôž, alebo pri vačšom priemere kmienika sekerku, v smere najširšieho priemeru kmienika a rany zas hneď namočiť.
Rozdelíl som si odrezky na jedno až dvojočkové časti (u mňa len jednoočkové a cca 2-3mm tenké), zrezal do tvaru klinu. Po každom definitívnom zrezaní plochy, som namočil odrezok do vody. Pri zrezávaní klinu je vhodné urobiť na odrezku tzv plecia, čiže najprv trošíčku zarezať smerom kolmo na odrezok (ako keby sme z neho chceli odrezať), potom vychýliť nôž ku koncu kde má buť špička klinu a zrežeme. Prvú stranu klinu je dobre zrezať tak, že sa dutinka v ňom prereže a na špičke je čisté drevo z druhej strany. Potom namočíme odrezok a urobíme obdobný rez z druhej strany ale len po špičku. Zíískame tím síce asymetrický klin, ale zato pevnejší a hodíme to celé do vody. Obdobne pripravíme aj druhý rezok.
Následne do stredu rozštiepeného kmienika zasunieme nejaké páčidlo (široký skrutkovač, ploché dlátko ...) a roztiahneme opatrne kmienik tak aby sme ho nerozštiepili.
Vložíme do neho naše štepy tak, aby nelícovali s vonkajšou stranou kmienika, ale boli trošku hlbšie (0.5 mm - 1 mm), lebo kôra na koreňovom krčku je zvyčajne hrubšia ako na odrezku. To preto, aby sa lepšie dotýkali kambiálne vrstvy. Niekedy však páčidlo nestačí a je potrebné zľahučka poklepkať kladívkom po odrezku (ak je dostatočne pevný).
Po zaštepení je potrebné kmienik zhora prikryť kúskom igelitového sáčku a stiahnuť po obvode páskou. Ja používam na kolieska narezanú rolku potravinárskej strečovej fólie. Len je treba na stiahnutie takéhoto kmienika viac otočiek pri obmotávaní.
Keď je dielo dokonané, zahrnieme plačúci koreňový krčok zeminou, najlepšie ílovitou hlinou, až nad úroveň jej zrezania, aby ostali trčať len odrezky ako tykadlá a naparíme na vrch PET fľašku s odrezaným dnom. Mokrá zem zabezpečí dostatočnú vlhkosť, aby nevyschli štepy, PET fľaška podmienky s vlhkým prostredím ako v sklenníku. Pri teplom počasí je potrebné dávať štupeľ z fľaše dolu a na noc ho zas nasadzovať. Noci bývajú ešte pomerne chladné.
Odrezky niekedy zvyknú vypučať a zaschnúť. Potom znovu vypučia zo záložných očiek a pokračujú v raste. Podľa mňa to je spôsobené tým, že kým koreň enormne slzí, rezky sú stále v tekutine. Keď tento proces zníži svoju intenzitu a zrastanie ešte dostatočne nepokročilo, vypučaný výhon prischne. Keď je zrastanie na vyššej úrovni, vypučané záložné očko už neuschne.
Vylepšenia:
Aby sme zabránili odparu vody s odrezkov, môžme si ich pripraviť vopred a zaparafínujeme časť odrezku, ktorá bude trčať nad miestom štepenia aj s očkom / očkami.
Pre rýchlejšie vytvorenie kalusu a urýchlenie procesu zrastania, môžme zrezané odrezky do klinu, po vybratí z vody a pred vložením do rázštepu kmienika, namočiť na 3-5 sekúnd do vodného roztoku heteroauxínu (IAA, kyselina indolyl octová). Je to súčasť klasických stimulátorov zakoreňovania a je možné ho zohnať napr. na Ebay. Spôsobí rýchlejšie vytvorenie kalusu a urýchli tým proces zrastania. Koncentrácia je 500 mg / l. Ak si teda rozpustíte 100mg 99 percentného práškového heteroauxínu v 10 ml liehu, tak toto množstvo stačí nariediť dvomi deci vody a môžete ho na tento účel použiť.
U seba som použil iba parafínovanie a namáčanie deň pred štepením. Heteroauxín som ešte vtedy nemal.
Zdroje: videá Alexandra Krota na Youtube a.i.
A takto to vyzerá po šiestich týždňoch s dvoma ochladeniami (jedno aj s mrazom) od naštepenia:
Rombik (E. G. Pavlovskij) štepený do koreňového krčku odrody Džovanni (V. U. Kapeľjušnyj)
- 80-90 dní, -23, 600-1100 g, čierna f., romboidný t., ? mm / 10-15 g, mäsitá, chrumkavá, harmonická ch. s ovocnou arómou
Prečo?
Využijem koreňový systém odrody, ktorá je pre mňa už nezaujímavá na odrodu, ktorú by som rád vyskúšal a nemusím tak čakať roky než mi vytvorí sadenica takýto koreňový systém.
Ospravedlňte prosím nepresnosti a poprosím o korekciu, či prípadné skúsenosti.
Ďakujem
Dopátral som sa k tomu, že najvhodnejší termín začína vtedy, keď réva začína pučať a už už bude na očkách vidno aj zeleň.
Deň pred štepením som namočil drevité rezky do vlažného roztoku obsahujúceho humínový prípravok Dar zeme (možno použit aj alternatívne humínové prípravky) a pridal som malilinko gelového zakoreňovacieho stimulátora a dažďovú vodu. Ak nie sú dostupné tieto prípravky, dá sa použiť aj lyžička kvetového medu.
Ráno som odhrabal kmienik viniča, do ktorého som šiel štepiť (odroda Džovanni) až po koreňový krčok. Odrezal som kmienik pod úrovňou zeme pílou s tzv. žraločími zubmi, lebo má hladký rez a ranu zahladil / začistil očkovacím nožom. Platí tu zásada, že každá rezná plocha musí byť ihneď po reze namočená do vody, alebo potretá vodou, lebo rezné plochy veľmi rýchlo osychajú / oxidujú na voľnom vzduchu.
Následne je treba do kmienika z hora kladivkom zatĺcť a potom vybrať napr starý kuchynský nôž, alebo pri vačšom priemere kmienika sekerku, v smere najširšieho priemeru kmienika a rany zas hneď namočiť.
Rozdelíl som si odrezky na jedno až dvojočkové časti (u mňa len jednoočkové a cca 2-3mm tenké), zrezal do tvaru klinu. Po každom definitívnom zrezaní plochy, som namočil odrezok do vody. Pri zrezávaní klinu je vhodné urobiť na odrezku tzv plecia, čiže najprv trošíčku zarezať smerom kolmo na odrezok (ako keby sme z neho chceli odrezať), potom vychýliť nôž ku koncu kde má buť špička klinu a zrežeme. Prvú stranu klinu je dobre zrezať tak, že sa dutinka v ňom prereže a na špičke je čisté drevo z druhej strany. Potom namočíme odrezok a urobíme obdobný rez z druhej strany ale len po špičku. Zíískame tím síce asymetrický klin, ale zato pevnejší a hodíme to celé do vody. Obdobne pripravíme aj druhý rezok.
Následne do stredu rozštiepeného kmienika zasunieme nejaké páčidlo (široký skrutkovač, ploché dlátko ...) a roztiahneme opatrne kmienik tak aby sme ho nerozštiepili.
Vložíme do neho naše štepy tak, aby nelícovali s vonkajšou stranou kmienika, ale boli trošku hlbšie (0.5 mm - 1 mm), lebo kôra na koreňovom krčku je zvyčajne hrubšia ako na odrezku. To preto, aby sa lepšie dotýkali kambiálne vrstvy. Niekedy však páčidlo nestačí a je potrebné zľahučka poklepkať kladívkom po odrezku (ak je dostatočne pevný).
Po zaštepení je potrebné kmienik zhora prikryť kúskom igelitového sáčku a stiahnuť po obvode páskou. Ja používam na kolieska narezanú rolku potravinárskej strečovej fólie. Len je treba na stiahnutie takéhoto kmienika viac otočiek pri obmotávaní.
Keď je dielo dokonané, zahrnieme plačúci koreňový krčok zeminou, najlepšie ílovitou hlinou, až nad úroveň jej zrezania, aby ostali trčať len odrezky ako tykadlá a naparíme na vrch PET fľašku s odrezaným dnom. Mokrá zem zabezpečí dostatočnú vlhkosť, aby nevyschli štepy, PET fľaška podmienky s vlhkým prostredím ako v sklenníku. Pri teplom počasí je potrebné dávať štupeľ z fľaše dolu a na noc ho zas nasadzovať. Noci bývajú ešte pomerne chladné.
Odrezky niekedy zvyknú vypučať a zaschnúť. Potom znovu vypučia zo záložných očiek a pokračujú v raste. Podľa mňa to je spôsobené tým, že kým koreň enormne slzí, rezky sú stále v tekutine. Keď tento proces zníži svoju intenzitu a zrastanie ešte dostatočne nepokročilo, vypučaný výhon prischne. Keď je zrastanie na vyššej úrovni, vypučané záložné očko už neuschne.
Vylepšenia:
Aby sme zabránili odparu vody s odrezkov, môžme si ich pripraviť vopred a zaparafínujeme časť odrezku, ktorá bude trčať nad miestom štepenia aj s očkom / očkami.
Pre rýchlejšie vytvorenie kalusu a urýchlenie procesu zrastania, môžme zrezané odrezky do klinu, po vybratí z vody a pred vložením do rázštepu kmienika, namočiť na 3-5 sekúnd do vodného roztoku heteroauxínu (IAA, kyselina indolyl octová). Je to súčasť klasických stimulátorov zakoreňovania a je možné ho zohnať napr. na Ebay. Spôsobí rýchlejšie vytvorenie kalusu a urýchli tým proces zrastania. Koncentrácia je 500 mg / l. Ak si teda rozpustíte 100mg 99 percentného práškového heteroauxínu v 10 ml liehu, tak toto množstvo stačí nariediť dvomi deci vody a môžete ho na tento účel použiť.
U seba som použil iba parafínovanie a namáčanie deň pred štepením. Heteroauxín som ešte vtedy nemal.
Zdroje: videá Alexandra Krota na Youtube a.i.
A takto to vyzerá po šiestich týždňoch s dvoma ochladeniami (jedno aj s mrazom) od naštepenia:
Rombik (E. G. Pavlovskij) štepený do koreňového krčku odrody Džovanni (V. U. Kapeľjušnyj)
- 80-90 dní, -23, 600-1100 g, čierna f., romboidný t., ? mm / 10-15 g, mäsitá, chrumkavá, harmonická ch. s ovocnou arómou
Prečo?
Využijem koreňový systém odrody, ktorá je pre mňa už nezaujímavá na odrodu, ktorú by som rád vyskúšal a nemusím tak čakať roky než mi vytvorí sadenica takýto koreňový systém.
Ospravedlňte prosím nepresnosti a poprosím o korekciu, či prípadné skúsenosti.
Ďakujem
