Stránka 31 z 32

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 26 bře 2015, 15:45
od bred_ik
Ale kvůli kvalitě vína by byly lepší pravokořenné. S viniferou nemám zkušenosti, ale většina interspecifických stolních odrůd roste lépe než podnože. Úplný extrém je Talisman, ten udělá 10 m bez problémů.

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 26 bře 2015, 20:42
od Miroslav
kvalitu vina z roubovanych a neroubovanych hlav, to by bylo asi tema na dlouho :) nicmene prvni sklizen - to se clovek ucil delat vino-nic moc, ted druhy rok, veliky pokrok, nevi, zda to neni diky nepridani kvasinek, ale pokud budou vino i nadale takove, tak nemam duvod opoustet roubovane révy, mozna trochu souhlasim prave s doc.Pavloskem, ktery u mnohych stol.odrud pise, ze az po naroubovani na podnoze se promitla dobra kvalita dane odrudy, s címž tedy souhlasím

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 27 bře 2015, 08:39
od bred_ik
Roubuje se posledních cca 100 let a podle mého názoru hlavně kvůli révokazu, určitě to nepřineslo lepší kvalitu vína.
U stolních odrůd v tom případě nevím, co mám za odrůdy, když se u nich projevila kvalita bez roubování :lol:

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 27 bře 2015, 08:44
od Miroslav
tak jistě, budou odrudy plodici i bez roubovani, to je jasne, ale kdyz jsem videl treba Arkadii naroubovanou a z řízku, byl tam veliky rozdil v plodnosti, ja mam ony roubovance kvuli suchu, skutecne u me lepe rostou, urcite puda se neda srovnat s Hanou, tam je urodna a kypra, tady je to štěrk a pod tím břidla

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 28 čer 2015, 16:16
od romkrom
U mě naroubovaná "Veronika" a "Graf Monte Christo" rostou pomaleji než neroubované. Hlavně Graf je na roubu mnohem méně vitální.

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 05 kvě 2016, 21:43
od jujto
Mnohi amaterski slachtitelia ani stepenie na rozne podnozove opdrody netestuju. Niektori hovoria, ze na vlastnych korenoch vedia ukazat odrody svoje vlastnosti a potencial. O niektorych odrodach je zname, ze na vlastnych korenoch rastu a plodia lepsie ako stepene, ale mozno sa len pre ne este nenasla ta spravna podnoz.

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 05 kvě 2016, 22:00
od Miroslav
treba ja co mam Arkadii jako řízek tak ten roste teda všelijak a i mrazuvzdornost je bídná, vsechny jiné révy rostou dobře, nicmene ty roubované jsou na tom nejlépe

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 06 kvě 2016, 05:04
od jujto
Ja neprotirecim.
Len som konstatoval nazor niektorych pestovatelov. Kazdy ma svoje podmienky a vidi na vlastne oci ako mu co ide. Na druhu stranu som ale neuviedol, ze je tiez vela pripadov, kedy sa stepenie na bujnu podnoz u niektorych stolakov priam odporuca. Za to sa ospravedlnujem. Najma u takych, ktore same nemaju bujny rast. Pri vacsom rastovom potenciale, ktory ma korenovy system podnoze, moze dojst ku zvacseniu plodov aj strapcov. Popri tom je tu aj nezanedbatelna ochrana proti fyloxere, ak sa pouzije odolny podpnik.
Ved nie nadarmo sa hovori, ze Vinic je rastlina casu a miesta. Dokonca v jednej dedine, v takmer rovnakych podmienkach sa mozu vysledky lisit. A ak ide konkretna podnoz v danej lokalite lepsie ako pravokorenne sadenice (nieco im nemusi pasovat, s cim sa dana odroda podnoze vie vysporiadat), moze dochadzat k pozitivnemu efektu. Myslim, ze toto tiez moze byt jednym z dovodov, preco sa u Miroslava dari stepencom lepsie ako pravokorennym.

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 06 kvě 2016, 07:11
od jujto
Zopár mojich nových rezkovancov na dnešnú výsadbu:
Najväčšia vďaka patrí môjmu kamarátovi, ktorý ich zakorenil. Ja som iba zohnal rezky.


Armani (A. V. Burdak) - tento drobec pôjde iba do škôlky
- 110 dní, -23, 700-1200 g, červeno fialová f., oválny t., 36x28 mm / 15-18 g, mäsito šťavnatá, harmonická ch.
Obrázek

Rombik (E. G. Pavlovskij)
- 80-90 dní, -23, 600-1100 g, čierna f., romboidný t., ? mm / 10-15 g, mäsitá, chrumkavá, harmonická ch. s ovocnou arómou
Obrázek

Djužina (A. I. Kitajčenko) a jej nižší kamaráti
- 120-130 dní, -23, 600-2800 g, ružovo červená f., oválny t., 34x25 mm / 12-18 g, mäsitá, chrumkavá, harmonická ch.
Obrázek

Čornaja koroleva (A. V. Burdak)
- ? dní, -?, ? g, čierna f., ? t., ? mm / ? g, ?, ?, ? ch.
Obrázek

Čornaja mantija (A. V. Burdak)
- 90-95 dní, -24, 600-800 g, čierna f., oválny t., ? mm / 10-15 g, mäsitá, chrumkavá, harmonická ch.
Obrázek

Nelson (A. V. Burdak)
- 105-110 dní, -23, 600-1100 g, žltá f., oválny t., 38x30 mm / 12-18 g, pevná, chrumkavá, výrazne muškátová ch.
Obrázek

Nikol (A. V. Burdak)
- 105-115 dní, -23, 500-800 g, žltoružová f., oválny t., 40x28 mm / 15-18 g, mäsitá, chrumkavá, jemne muškátová ch.
Obrázek

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 06 kvě 2016, 22:32
od romkrom
To jsou nějaké nové odrůdy?

Dnes jsem přesazoval révu a zjistil jsem, že ty dva roubovance mají oproti pravokořenným ubohý kořenový systém. Už se suší na dřevo pro rozdělávání ohně.

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 07 kvě 2016, 14:07
od jujto
Ano, vacsina z nich su nove. Niektore len u Nas nove.
Zaujimave su vsetky odrody. Aj zdroje som peclivo zavazoval a vyberal. Ked bol zoznam hotovy, jal som sa s tazkym srdcom vyskrtavat. Viackrat som narazil na stav, ked uz som nebol ochotny nic vyskrtnut. Skusal som sa na to pozriet aj s financneho hladiska. Za jeden 1200 hrivnovy odrezok mozem predsa mat tri 400 hrivnove, alebo styri 300 hrivnove, hovoril som si. Tazko sa rozhodovalo, lebo rozum nutil skrtat a srdce nadsenca nechcelo dovolit. Koniec koncov nebolo ani iste, ci sa to podari previezt do unie, ani kolko z toho bude v dobrom stave. A uz vobec nie to, kolko sa podari udrzat pri zivote. Tie najzaujimavejsie z tych, co som tu ukazal, su asi:
Rombik asi okrem autora este nikomu neplodil natolko, aby sa vedelo povedat, ci je urodna a nakolko zodpoveda skorost uvedenym dnom a velkost uvedenym parametrom. Zatial som videl len signalky a tvar bobuli je velmi zaujimavy. Ma to este malokto aj na ukrajine/rusku. Vratane mnozitelov a predajcov. Preto sa mi z neho podarilo zohnat len rezky o hrubke 2-3 mm.
Čornaja koroleva (Čierna kráľovná) je novinka, ktorej ani len signalkou sa doposial na weboch ktore navstevujem nik nepochvalil. Napriek tomu som siel do rizika. Jej autor Burdak je momentalne na Ukrajine pomerne vychyteny amatersky slachtitel a vacsina z toho, co dava ako nove odrody vonku je spickova. Jedine, co som sa dozvedel o nej je to, ze je ranne stredna, ma zensky typ kvetu, ale dobre sa opeluje. Bobula je podlhovasta, 14-18 g ciernej farby. Duzinu ma chrumkavu s lahkym muskatom v chuti. Strapec od 800-1200 g. Dufam, ze prezije a overime to aj v nasich podmienkach.
Podobne zaujimavych odrod tam mame viac. Toto su len tie, co mali moc napucane ocka tak sme sa rozhodli casti rezkov odobrat a dat zakorenit. Aj to este nie je zo zakorenovanych vsetko.
Snazime sa rozlozit riziko, ze o tie-ktore odrody prijdeme, tak niektore zakorenujeme, niektore davame na ciernu hlavu a vacsinu z nich nechavame, aby boli aj nejake ocka na ockovanie cierne do zeleneho.

Aj ked to nieje istota, bral som iba z prvych ruk od slachtitela a niektore, som bral z druhych ruk z doveryhodneho zdroja, ktory zverejnuje fotky a udaje az ked to zaplodi. Tomu zdroju doveruju aj slachtitelia a testuje pre nich ich novinky. Aj takych je viac, preto dufam, ze som vybral spravne.
Bral som toho viac, ak by sa nahodou nieco nepodarilo previezt a ak by sa nieco nepodarilo udrzat pri zivote. Podarilo sa vsak previezt vsetko a caka to v chladnicke na vhodnu prilezitost. Mraz mi to trochu narusil so zelenymi vyhonmi.

Napriek peclivemu vyberu je tu aj sanca, ze mnohe z tych odrod nepreziju na trhu dlhsie, ako je prva vlna zaujmu. Ale su tam aj take, ktore uz svoju rodivost a parametre maju niekolko rokov preverene v roznych lokalitach. Uvidime ako sa budu spravat u nas. Napriklad modry Akademik (syn.: Pamjati Dženejeva, Akademik Avidzba, Akademičeskij). Vacsina ludi, co ho ma ho chvali, ale kedze bol vyslachteny na Kryme este za ukrajinske zdroje, najde sa tu aj nazor, ze u ukrajinskych pestovatelov hra velku rolu aj nostalgia. V Nemecku sa mu moc nedari, trpi chorobami a plody a strapce tiez nie su to, co vsetci proklamuju. Ich zdroj je pritom dostatocne doveryhodny. Bol zakupeny priamo z vyskumneho ustavu kde ho vyslachtili. Cena bola aj na novinku vtedy dost vysoka. Vraj to vychadzalo na cca 40 eur za ocko.

Nevidim ale zmysel zverejnovat vsetky odrody, ktore sa podarilo doviezt. Este nie je iste ani to, ze preziju tie sadenice, co som tu ukazal. Ale povedal som si, ked uz su na svete a vegetuju, nech sa z nich netesim iba ja a potesi sa aj oko pestovatelov, ci zanietencov.

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 02 bře 2019, 20:56
od paloo
Porovnanie substrátov pri zakoreňovaní https://www.youtube.com/watch?v=ES5hy_0jFXw

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 02 bře 2019, 21:44
od Marek1970
Super video. Pre mňa trochu prekvapivo preferovaná metóda zakoreňovania v agro vate až taký veľký úspech nezožala aj keď peničkova metóda to do detailov nebola. V sumári kokos a perlit vyšli z testu asi najviac víťazne. Naozaj poučné.

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 26 črc 2020, 10:13
od Satan
Réva řízek Ryzlink.

Obrázek

Obrázek

Re: řízky

PříspěvekNapsal: 26 črc 2020, 19:48
od Jožka
Réva zakoření velmi dobře i ve volné půdě, stačí udržovat zeminu vlhkou a nemá to problém. Kdyby všechno kořenilo tak dobře jako réva tak by to byla paráda.