Na jeseň staršie kríky zrežem k zemi. Dám netkanku. Na jar zapichnem vedĺa dve tyčky.
Ak začnú obrážať výhony, tak ich postupne zväzujem. Nie až na doraz, ale normálne, aby rástli vzpriamene a aby sa nevylámali vetrom. Takto narástu výhony vyše metra.
Výhony do jesene zdrevnatejú a už si zachovajú tvar. Vyberiem tyčky a takto sú do jari už nezviazané. Na jar odspodu obmotám netkankou do určitej výšky, aby sa mi v spodnej časti neaktivovali rastové púčiky a nemusel som to ručne otrhávať.
Ak odrastajú výhony, tak potom dávam netkanku dole. No a z kríku sa vytvorí ako keby kytica.
Vetvičky majú snahu sa nakláňať nabok a tým aj rozťahovať. Vznikne z toho normálny krík, len je vyššie nad zemou. Aj tak prirodzene rastú v húštinách, vyťahujú sa do výšky a plody sú v hornej časti kríkov. Chránia si týmto koreňe, no a netkanka to nahradí. Možno by som mal na jeseň nechávať menej výhonov. Myslím tie silnejšie a ostatné vystríhnuť.
Rodia mi takto ešte len prvý rok. Uvidím, ako budú obrastať a rodiť druhým rokom. Zatiaľ som spokojný aj napriek mizernému roku.
Takto vyzerajú teraz pred zberom. Niektoré sú zo spodu trošku zviazané, aby sa veĺmi nerozťahovali. No zachovávájú si tvar aj bez podviazania.