paloo píše:Tak ktorý prípravok funguje a je cenovo najvýhodnejší?Na slimákov
Ja to beriem už tradične a to je najlepší spôsob ako ich obmedziť na prijateľnú mieru a to bez chémie. Dúfam, že sú už za nami invazívne roky, kedy cez našu obec ich tiahlo toľko, že bol problém isť po ceste, kde ich bolo plno a to mŕtvych aj živých a šíril sa nepríjemný zápach z rozkladajúcich sa zvyškov kolesami rozmliaždených slizniakov. Keď som kosil z vyžínačkou, tak som bol celý zafŕkaný od slizniakov. Aby sme sa nemuseli zohýbať pri každom slizniakovi, tak každému členu rodiny som vyrobil takú bakuľku z 8 mm guľatiny, ktorá je na konci rozklepaná na plocho a do oblúka naostrená, aby do nej slizniak pekne sadol. Stačilo do neho pichnúť a z jedneho boli hneď dva. Ide to veľmi rýchlo a každý z nás to zvládol stovky na jeden záťah.
Trávnik je vždy riadne vykosený a tak podvečer, alebo pred dažďom, alebo po daždi vyrážame na lov. Na vykosenom trávniku je ich pekne vidieť ako sa premiestňujú, no a obchádzame záhradu a "množíme" ich delením - sekáme a sekáme. No a takto sme ako tak dokázali ustrážiť záhradu. Kto to nerobil, tak mál smolu. Na druhý deň ich telá skoro nevidieť a veľmi rýchlo sa stávajú súčasťou zemskej kôry, rýchlo sa rozplynú v trávniku a ešte k tomu ho aj pohnoja. Dúfam, že sa nad tým nepohoršujú nejakí zapálení ochrancovia prírody. Mnohí tu skúšali také experimenty ako posypávali ich soľou a podobné hlúposti. Nie len že zasoľovali pôdu, ale s tým neskutočným množstvom ani nepohli. Chémia na také množstvo bola drahá a ešte sa nedala použiť všade.
Tejto jari to vidím optimisticky, čo sa týka ich počtu. Zima kto vie aká nebola no slizniakov je pomenej. Kto vie čo vplýva na ich premnoženie a čo vplýva, že tak rýchlo sa ich počet zníži. Neviem si to vysvetliť. Pozoroval som len to, že to bola akási vlna a boli neskutočne pohybliví a obrovskí. Najprv sme nemali žiadnych slizniakov, alebo to bolo len výnimka uvidieť slizniaka. No postupne mi susedia, ktorí mali pozemky pri lúkach pod lesom začali hovoriť, že majú toľko slizniakov, že si nemôžu s tou háveďou dať rady. Nebral som to veľmi do úvahy, až do chvíle, keď tá vlna sa začala blížiť k mojej záhrade. Nakoniec zaplavili pol dediny, ktorú rozdeľuje rieka. No rieka to nezastavila a táto vlna pokračovala cez celú dedinu. Teraz u nás počty klesajú a zasa inde počujem, že majú to isté čo sme mali my. Minulého roku boli extrémne horúčavy aj sucho, no a čuduj sa svete keď zapršalo, museli sme vytiahnuť naše zbrane a sekať a sekať. No nedá sa to už porovnávať s tým, čo sme zažili, keď boli aj po zemiakoch ovešané ako mandelinky. Využívali dokonca diery po krtonôžkach a cez deň sa tam rýchlo nasťahovali a aj rýchlo vyliezli zo zeme. Všimol som si ako su poschovávané v tých dierach, keď sme vyorávali zemiaky. Žrali všetko a všade bol len ich sliz. Videl som to, ako si slizniak skracuje cestu z malín na zem tak, že tam visel na slize ako pavúk a ťahal sa dolu k zemi. Ak by som to nevidel, tak ťažko tomu uveriť. Rýchlo sa pohybovali – mali neskutočnú vitalitu a oproti terajším to boli naozaj rýchliky. Najväčšie boli tie strakaté.
, tak jsem potom koupila nějaké jiné, název si nepamatuju a jsou někde zašité. Takže dohledám a rozhodím, asi tím nic nezkazím. Jen musím někde, kde to nenajde malá, aby si nemyslela, že jsou to bonbónky 
