Týmto by som chcel predstaviť spôsob pestovania, ktorý sa mi pri ich pestovaní osvedčil.
Zdroje, z ktorých som čerpal, sú stránky s návodmi, odborné stránky, literatúra a hlavne skúsenosti svoje aj iných pestovateľov.
Čucoriedka chocholíkatá (Vaccinium Corymbosum) je veľmi cennou a chutnou potravinou. Rozpisovať sa o jej blahodárnych účinkoch je nosením dreva do lesa a jej pestovanie je pri dodržaní niekoľko málo zásad veľmi jednoduché. Pokiaľ jej dodáte kyslý pestovateľský substrát, veľa slnka a stálu vlhkosť pri korienkoch (nesmie však vo vode plávať), je k neudržaniu. Keďže sa rastom a plodením substrát vyčerpáva, občas je potrebné ju aj prihnojiť.
Na úvod niekoľko pestovateľských zásad
(Skúsenejší môžu túto časť preskočiť.)
Substrát:
V zásade je možné na pestovanie použiť štyri druhy substrátov, pričom je dôležitý čo najvyšší podiel organickej hmoty v ňom.
- 1. - Bežná pôda s upravenou kyslosťou - K prikysleniu pôdy sa väčšinou používa riedená kyselina sírová (rýchlejší, kratšie účinkujúci efekt), alebo prášková síra (pomalší, dlhšie účinkujúci efekt). Dostať však aj prípravky na prikyslenie pôdy. Pôda sa však časom vracia ku svoje pôvodnej kyslosti, tak treba podľa výsledkov rozboru pôdy (napr. vyšetrenie kyslosti lakmusovým papierikom/súpravou na meranie kyslosti) opakovať prikysľovanie s nižšou koncentráciou. Na spomalenie efektu navratu k pôvodnej kyslosti, je možné používať aj kyslo pôsobiace hnojivá (síran amónny, síran draselný, ...).
2. - Hrabanka z ihličnatého lesa - Odhliadnuc od toho, že je jej odber z lesa väčšinou nelegálny, je to stávka do lotérie. Bude dosť kyslá, nebude dosť kyslá?
3. - Vrchovisková rašelina (nevápnená) - Jej použitie je istota. Kyslosť substrátu je garantovaná dodávateľom. Neobsahuje však takmer žiadne živiny, ktoré je treba pridávať hnojením. Keď preschne, ťažšie prijíma vodu. Preteká ňou ako cez sito.
4. - Piliny z ihličnanov - Piliny z Ihličnanov (v prípade núdze aj hobliny, drť, štiepka, či v zmesi s kôrou) pri svojom rozklade vytvárajú prirodzene kyslé prostredie a po rozklade vzniká živinami zásobený substrát. Aj po preschnutí dobre prijímajú vodu. Pri svojom rozklade však spotrebujú veľké množstvo dusíka (niekoľko krát vyššie ako potrebuje na rozklad napr. slama), ktorý je potrebné doplniť (Síran Amónny).
Hnojenie:
Čučoriedky veľmi dobre reagujú na organické hnojivá. Musíme sa však vyvarovať použitiu hnojív s obsahom chlóru, alebo vápnika. Najlepšie je používať hnojivá určené priamo na čučoriedky, Azalky, Rododendróny.
Pokiaľ je potrebné dodať iba niektorý prvok, pridávame ho vačšinou vo forme síranovej, ktorá navyše substrát prikyslí.
- Dusík - Síran Amónny
Draslík - Síran Draselný
Fosfor - Superfosfát
Čučoriedky bežne znesú aj dvoj až trojnásobné množstvá hnojív ako odporúča výrobca. Je to dobrá vlastnosť hlavne pre začínajúcich pestovateľov, ktorí v snahe dať svojim rastlinkám všetko, im toho daju príliš veľa. Netreba to ale preháňať. Rastlinám obvykle postačí aj množstvo (síran amónny, síran draselný ...) v jednotkách polievkových lyžíc na rastlinu, v závislosti od veku a vzrastu rastliny.
Pokiaľ hnojíme organickými, alebo komplexnými hnojivami je dávkovanie vyznačené na obale, alebo na príbalovom letáku.
Pokiaľ dodávame jednotlivé prvky osobitne, postupujeme napríklad takto:
- Síranom Amónnym hnojíme zhruba do tretiny az polovice sezóny (prelom 6 a 7 mesiaca), neskôr by už nestihli nové výhonky dostatočne vyzrieť a mohli by v zime namrznúť. Najvýhodnejšie je to rozdeliť do viacerých dávok. Jednu rozsypať okolo kríkov v predjarí ešte na sneh, druhú na začiatku pučania a tretiu v kvete. Po odkvete je vhodné prihnojiť aj superfosfátom, ale treba mať na pamäti, že superfosfát rýchlo zasoľuje substrát. Síranom Draselným hnojíme od odkvetu (na vyvin plodov) až do konca Augusta/Srpna (na vyzrievanie dreva a kvetových púčikov) tiež najlepšie vo viacerých dávkach.
Rez:
Vo všeobecnosti platí, že sa rez vykonáva v predjarnom období, čo spadá na koniec februára (únoru) až začiatok marca (března). Výhodou je hlavne to, že je už vidno poškodenia mrazom, zverou, či ťažkým snehom a ešte neprúdi miazga.
V niektorých článkoch sa môžete dočítať, že v prvých troch rokoch po výsadbe sa čučoriedky nerežú. Podľa mňa je toto tvrdenie nepresné. Ja som svoje prvé rastliny vysoké cca 20 - 30 cm sadil na jar. V priebehu toho istého roku narástli tak, že niektoré kry dosahovali na jeseň výšku cez 1.5 az 1.8 metra. Tam už sú nejaké korekcie potrebné.
Pri reze udržiavacom, zmladzovacom, alebo iného charakteru, treba dodržiavať zásadu nedopustiť veľký nepomer medzi podzemnou a nadzemnou časťou rastliny. Pokiaľ sa rastlina zrovna nepresádza (vtedy sa naruší koreňový systém a úmerne tomu aj nadzemná časť), platí zásada jednej tretiny. To znamená neodstraňovať viac ako tretinu kra pri jednom reze. Pri odstránení príliš veľkej nadzemnej časti rastliny, totiž dochádza k výraznejšiemu odumieraniu nevyužitých častí koreňovej sústavy.
Rez je potrebný z viacerých dôvodov. Odstránia sa vymrznuté, choré a napadnuté časti kra, čo prospieva jeho zdravotnému stavu. U odrôd, ktoré zvyknú preplodzovať sa tým redukuje úroda a zvačšuje veľkosť plodov. Podporuje sa rast dlhých pevných letorastov od koreňového systému, ktoré budú v budúcich rokoch niesť úrodu a odstraňuje sa staré už neplodné drevo.
Čučoriedka nevie na reznej rane vytvoriť zával (kalus), ako to robia iné dreviny. Ranu uzatvára postupným usychaním konca konárika. Na toto treba pamätať a nestrihať konáriky presne, ale o kúsok ďalej.
Pri reze postupujeme nasledovne. Najprv odstránime / zakrátime choré, polámané a mrazom poškodené vetvičky. Nasledovne odstraňujeme tenké kratšie vetvičky vyrastajúce od koreňa, alebo nízko nad ním (plody ležia na zemi). Z tenkej vetvičky nová a hrubá v tomto roku nevyrastie a k plodom na takejto vetvičke sa dostáva menej živín. Tieto vetvičky sa často pri dozrievaní úrody lámu a zbytočne zahusťujú ker. Pokiaľ je však málo pevných a hrubých letorastov, je možné niektoré dlhé, tenké a vzpriamené vetvičky ponechať. Odstrániť z nich pri kvitnutí kvety a podporiť tým rast bočného obrastu, čo spôsobí jej zhrubnutie. Ďalej odstránime vetvičky zahusťujúce ker a rastúce neželaným smerom. V niektorých návodoch sa odporúča odstrániť aj mladé letorasty vyrastajúce od koreňov, kratšie než 50 cm.
Kvetné púčiky na rastline rozoznáme podľa toho, že sú podstatne väčšie ako listové. V prvých rokoch po výsadbe (1 až 2) sa odporúča odstraňovať súkvetia. Rastlina sa nevysiľuje úrodou, lepšie sa zakorení a má podstatne bujnejší rast, čo je predpokladom vyššej úrody v ďalších rokoch.
Výsadba:
Nakoľko je dobré poznať odrody, ktoré nám chutia a ktoré by sme si mohli dokôpiť, či mohli niekomu odporučiť, je vhodné kupovať rastlinky z dôveryhodného zdroja. Ich množenie v amatérskych podmienkach je totiž obtiažnejšie, ako by sa mohlo zdať.
Aj keď väčšina odrôd vysokých čučoriedok dokáže priniesť plody aj bez prítomnosti inej odrody, prítomnosť viacerých odrôd v čase kvitnutia napomáha zvýšeniu úrody, najmä väčšou veľkosťou plodov pri opelení inou odrodou.
Keďže sa v našich končinách vyskytujú len kontajnerované rastliny, je možné ich vysádzať kedykoľvek to dovolí počasie. Čím skôr sú z jari vysadené, tým lepšie sa môžu do zimy zakoreniť. Nakoľko sú dosť mrazuvzdorné, ani jesenná výsadba neohrozuje ujateľnosť rastlín.
Čučoriedky majú veľmi plytký koreňový systém a ich okopávanie, či preplievanie ho s najvačšou pravdepodobnosťou poškodí. Veľké percento koreňovej sústavy je v hĺbke do 20 cm, aj keď sa nájdu korienky dosahujúce do hĺbky 30 až 40 cm. Z toho vyplýva, že je pre ne vhodnejšie mať substrát skôr do šírky ako do hĺbky (na to treba pamätať aj pri pestovaní v nádobách). Odporúča sa v zemi mať substrát minimálne na 30 cm každým smerom od rastliny. Ja však uprednostňujem 40 cm, čiže šírka sadbovej jamy by mala byť minimálne 60 cm (80 cm).
Realizácia výsadby s rezervoárom a drenážnou závlahovou sondou
Po výbere miesta a vymeraní plochy si rýľom rozrežeme trávny porast na štvorce.
Po odstránení štvorcov trávy nám zostane viditeľný pôdorys sadbovej jamy. Pri odvoze trsov trávy je možné príležitostne zamestnať aj prizerajúcich sa členov rodiny.
Potom odoberieme postupne dve vrstvy zeminy na hĺbku jedného rýľa, čo v konečnom dôsledku vytvorí jamu hlbokú cca 50 - 55 cm. Výhodou tohoto postupu je, že sa nenadriete s krompáčom a môžete hĺbiť postupne keď máte čas. Nie sme na pretekoch.
Na steny vyhĺbenej jamy pripevníme čiernu netkanú textíliu, aby nám korienky neprerastali do okolitej zeminy a aby mohla vlhkosť prestupovať oboma smermi (napríklad ak prelejeme bazénik).
Dno jamy je potrebné vystlať materiálom, ktorý zabráni prepichnutiu steny rezervoáru (bazénika) napríklad ostrými skalkami. Používa sa na to napríklad 200 g netkaná textília. Ja som použil penový materiál o hrúbke 1 mm pod plávajúce podlahy, u ktorého je cena omnoho nižšia.
Na tento materiál položíme fóliu určenú pre záhradné jazierka. Ja som zvolil hrúbku 0,5 mm, nakoľko 1 mm hrúbka bola v nepriaznivej šírke, bol by veľký odpad a taktiež u nej bola o dosť vyššia cena. Inak by som preferoval 1 mm hrúbku. Okraje necháme zdvihnuté do požadovanej výšky. Ja som zvolil cca 10 cm. Kľudne však môže byť pri stávajúcej hĺbke jamy 50 - 55 cm aj 15 - 20 cm. Tiež by sa hodilo prikryť aj fóliu materiálom použitým pod ňu, lebo aj substrát môže obsahovať ostré časti, ktoré môžu fóliu prepichnúť.
Ako drenážnu závlahovú sondu je možné použil perforovanú drenážnu hadicu o priemere 6 - 10 cm (u mňa 6,5 cm). Dobre sa tvaruje a jej cena je veľmi priaznivá. Jeden koniec treba pevne uzatvoriť. Následne vytvarovať na dno jamy a popri jednej jej stene von.
Po pripevnení a odrezaní, aby moc netrčala nad úroveň terénu môžme vyskúšať jej kryt proti odparu vody z rezervoára a napustiť rezervoár aby sme sa presvedčili, či je všetko ako má byť.
Do napusteného bazénika už môžme pridávať substrát. Je vhodné dať si pozor na to, aby sa nám nesypal za okraje jazierkovej fólie. Pre tento spôsob pestovania je vhodná ako substrát nevápnená vrchovisková rašelina, alebo piliny (hobliny) z ihličnanov. Vždy si treba zabezpečiť substrátu viac, nakoľko po čase uľahne. V prvom roku aj napriek utlačeniu viac.
Teraz nám už iba zostáva postaviť rastlinky do pozoru, vytýčiť cieľové koordináty a vyhĺbiť okopy pre rastúceho strelca.
Do jamiek je vhodné pridať trochu vrchoviskovej rašeliny, nakoľko piliny ešte nie sú dostatočne zvetrané, aby mali korienky kam prerastať. Je možné pridať do každej jamky aj Mykorízne huby Rhodovit, ktoré by mali rastlinke pomôcť so vstrebávaním živín zo substrátu a aplikujú sa len raz za život rastlinky. Nie je to nutné, ale na druhú stranu, nič sa tým nepokazí a ak to nie je len reklamný ťah, tak aj pomôže.
Nakoniec sa nad zasadené rastlinky urobia menšie kopčeky. Tie chránia prisypanú časť proti holomrazom v zime a nakoniec aj tak vplyvom zvetrávania substrátu opadnú.
Substrát treba v prípade jeho úbytku dopĺňať. Piliny mávajú úbytky vyššie ako rašelina. Najmä v prvom roku po výsadbe. Zvolil som ich hlavne kôli ich dostupnosti (dostať ich na takmer každej píle), vysokému podielu organickej hmoty, čo čučoriedky milujú a dobrých výsledkov u pestovateľov, pestujúcich čučoriedky v rôznych substrátoch.
Pri prvom naplnení rezervoáru (bazénika) som si odmeral, koľko trvá jeho napustenie, aby som mal predstavu pri jeho napúšťaní. Stav hladiny sa dá ľahko odmerať v drenážnej rúrke pomocou paličky. Po plnom napustení vzlína voda hore ku rastlinkám a tie potom netrpia nedostatkom vlahy. Rezervoár vystačí aj na obdobie dlhšie ako týždeň, v závislosti od veľkosti rezervoára, denných teplôt a vzrastu rastlín. Po celom dni sucha a následnej noci je často na povrchu substrátu vidno vlhké mapy. Vlhkosť čučoriedky potrebujú k životu a aj krátkodobé presušenie koreňového systému môže mať za následok až úhyn rastliny. Na zalievanie je najvhodnejšia dažďová voda, ale je možné použiť aj riečnu, studničnú, či v prípade núdze aj pitnú vodu. Zálievka podmokom má tú výhodu, že môžete polievať studenou vodou aj uprostred sparného dňa a neublížite tým pestovaným rastlinám. Niektorí pestovatelia však išli ešte ďalej a do drenážnej rúry zviedli odkvap zo strechy a nemusia polievať takmer vôbec.
Verím, že sa námaha spojená s výsadbou čučoriedok určite vyplatí, nakoľko je to rastlina, ktorá vydrží plodiť aj 20 - 30 rokov a známe sú aj 60 ročné kry. Dúfam, že som týmto pomohol začiatočníkom, aspoň trochu inšpiroval skúsených pestovateľov a prajem všetkým veľa dobre rastúcich rastlín, veľa úrody na nich, veľa spokojných neoperených maškrtníkov a málo tých operených.
Úpravy 1.9.2012: dekorativne úpravy gramatiky, doplnenie a úpravy v substrátoch, hnojeni a reze.
,děkujem.
Dedičstvo REMPA čierna, nevulkanizovaná guma.....bola asi 20 rokov na chalupe,nevedel som čo s ňou...vydrží daľších 20 rokov v zemi...
Jujto,tak to je úžasná věc..máš to nádherné 
